Nový pohľad na celiakiu by mohol konečne priniesť účinnú terapiu. Európsky výskum sa zameral na molekulárne podobnosti medzi celiakiou a cystickou fibrózou, pričom dokázal, že účinná zložka pôvodne vyvinutá na liečbu cystickej fibrózy má potenciál liečiť celiakiu. Táto choroba je inak viazaná na celoživotné vyhýbanie sa lepku, u časti pacientov je však i táto diéta neúčinná.
Prelomové zistenie
Celiakia je celoživotné autoimunitné ochorenie spôsobené intoleranciou lepku, ktorý poškodzuje sliznicu tenkého čreva, zabraňuje správnemu vstrebávaniu živín a oslabuje imunitný systém. Výskyt tohto ochorenia je pomerne vysoký, predpokladá sa, že ním trpí 0, 5 % až 1 % populácie. Na Slovensku sa odhaduje, že je to 1 z 250 obyvateľov. Fakt je, že prevalencia celiakie sa zvyšuje celosvetovo. V USA postihuje už 1 zo 141 pacientov. Za posledných 50 rokov sa výskyt celiakie v Európe a Severnej Amerike zvýšil štvornásobne. Za týmto nárastom je do určitej miery skrytá lepšia diagnostika, avšak nezanedbateľný vplyv má i zloženie prijímanej stravy či nadužívanie antibiotík, ktoré ovplyvňujú zloženie črevných baktérií. Napriek tomu priemerná doba diagnostikovania trvá podľa štatistík 6 až 10 rokov. Väčšina pacientov má nešpecifické symptómy, prípadne majú „len“ slabšiu imunitu. Hoci u nich v tenkom čreve dochádza k chronickému zápalu a vymiznutiu klkov, majú atypické príznaky ako sú hnačky, pocit nafúknutia či úbytok hmotnosti. Preto sa o nej zvykne hovoriť aj ako o chorobe „chameleóne“. Zaujímavé je, že väčšinou je geneticky daná, pričom sa nachádza na rovnakom géne ako iné autoimunitné choroby, napr. cukrovka 1. typu. Preto neprekvapí, že asi 10 % pacientov s cukrovkou 1. typu má i skrytú celiakiu. Ale čo je zaujímavé, je tu i prepojenie s cystickou fibrózou, keďže pacienti s touto zriedkavou chorobou majú celiakiu trikrát častejšie ako je tomu u zdravej populácie.
Proteínový kľúč
Cystická fibróza je charakteristická vytváraním silnej vrstvy hlienu najmä v pľúcach a tráviacom trakte. „Tento východiskový bod nás priviedol k otázke, či medzi týmito chorobami existuje spojitosť na molekulárnej úrovni,“ vysvetľuje šéf výskumu Luigi Mauri z Výskumného ústavu San Raffaele v Miláne. Cystická fibróza je totiž spôsobená mutáciami v géne, ktorý kóduje proteín nazývaný transmembránový regulátor vodivosti (CFTR). Keď je tento proteín chybný, vznikajúci hlien sa stáva lepivým a hutným. Genetické mutácie v CFTR tiež aktivujú imunitný systém a spúšťajú celý rad reakcií v pľúcach a črevách. Takéto zmeny sa podobajú účinkom lepku u ľudí s celiakiou, a preto sa medzinárodný tím vedcov rozhodol podrobne preskúmať molekulárne reťazové reakcie s nádejou nájsť súvislosť medzi týmito dvomi chorobami. Výskumníci študovali bunkové línie u ľudí, ktorí netolerujú lepok a zistili, že peptid nazývaný P31-43 sa viaže na CFTR a inhibuje jeho funkciu. To viedlo k bunkovému stresu a zápalu. Zistenia naznačujú, že CFTR je rozhodujúci tiež v citlivosti na lepok.
Látka vyvinutá na liečbu cystickej fibrózy môže pomôcť celiatikom
Na zisteniach participovali vedci z výskumných ústavov a univerzít v Miláne, Neapole a Paríži, pričom svoje výsledky publikovali v magazíne The EMBO Journal. Zadefinovali nový terapeutický cieľ, ktorý by mal čoskoro viesť k efektívnej liečbe celiakie. Ako sa ukázalo, farmakologická zlúčenina, pôvodne vyvinutá na liečbu cystickej fibrózy, má schopnosť zastaviť rizikový peptid pred poškodzovaním funkcie CFTR. Ide o tzv. potenciátor VX-770. Vedecký tím podal túto látku myšiam s neznášanlivosťou lepku a zistil, že ich ochránila pred zápalom v čreve, hoci konzumovali stravu bohatú na lepok. Následne replikovali výsledky na ľudských bunkových líniách. Výsledok bol ohromujúci. VX-770 zastavil peptid P31-43 pred spúšťaním autoimunitnej odpovede. Nové zistenia naznačujú, že by mohlo ísť o základ lieku na celiakiu. „Ďalší klinický výskum by mal určiť, či napríklad perorálne užitie látky umožní jednotlivcom vyhnúť sa spusteniu autoimunitnej odpovede bez toho, aby zmenili stravu,“ uvádzajú vedci v článku.
Zriedkavá forma celiakie
Aj celiakia ako taká má svoju zriedkavú formu – refraktérnu celiakiu. Dotýka sa 1,5 až 5 % celiatikov a prejavuje sa tak, že napriek dodržiavaniu prísnej bezlepkovej diéty u pacientov pretrvávajú ťažkosti spojené s ochorením. „Ich tenké črevo sa nedokáže zregenerovať. U zhruba polovice týchto pacientov je zvýšené riziko závažných komplikácií vrátane lymfómu T-buniek spojeného s enteropatiou, formy non-Hodgkinovho lymfómu. Práve spomínané T-bunky riadia reakciu organizmu na lepok a majú naň extrémne silnú a bolestivú odpoveď. Prognóza pacientov s refkraktérnou celiakou nie je veľmi priaznivá, iba 50 % z nich sa dožíva viac ako 5 rokov od diagnostiky. Keďže diéta nezaberá, pacienti podstupujú okrem nej aj liečbu steroidmi, imunosupresívami či chemoterapiou,“ hovorí Tatiana Kubišová z OZ Zriedkavé choroby. Nový liek blokujúci autoimunitnú odpoveď na lepok by bol pre nich jediným riešením ich zdravotného stavu a výrazne by prispel ku skvalitneniu života ostatných celiatikov.
